Hoci par dni dozadu sme si mysleli, ze do Tulcei dojdeme okolo obeda a lodkou sa dopravime do Suliny, opak bol pravdou. Podvecer uz ziadne lodky do Suliny nechodili (cesta tam nevedie), plavba vsak trva vyse hodiny a pol a teda kvoli casovej tiesni by sme to uz asi nestihli. Na nasu radost bolo ale milion ponuk na vyletne cesty do delty Dunaja, vacsinou vsak mali casovy rozsah 5 a viac hodin, aj cena za vylet uz bola taka europska. Ako sme pomaly kracali po nabrezi dunaja a obzerali si tabulky s ponukami, stretli sme sa s prijemnym chlapikom, ktory nas zobral na palubu, ukazal, kadial by nas zobral, ze ma ‘slow boat’ na 5 hodinovu trasu a ‘speed boat’ na 3 hodinovu cestu. Rovnako oproti ostatnym mu nerobilo problem dohodnut sa aj na skorsi cas, ako o desiatej, co ponukali vsetci naokolo. ‘For me egal, I sleep on boat, three people, seven people, egal, price is the same.’ Zaroven nam ponukol prespatie na clne, ale to sme razom odmietli a hned nam dal vizitku kamarata, co ma penzion, rovno mu aj zavolal a vsetko vybavili. Hoci clovek zvykne byt v takychto situaciach nedovercivy, oplatilo sa prijat ponuku. Dali sme si nieco na pitie (trdelnik sme dnes nemali!) v kaviarni a pobrali sa najst penzion.
Penzion bol novostavba a vyzeral super, budiky nastavene a mohli sme ist spat. Zaparkovat sme planovali tam, kde den predtym, ale z nadchadzajucej udalosti nam zostal stat rozum este dlho po tom… Na parkovisku nas uvital chlapik a spytal sa ‘parkisch?’. Trocha nas prekvapilo, ze den predtym to bolo zadarmo a tento bude asi chciet parkovne, ale nakoniec sme nie typicky rumunsky vyzerajuceho mladika posluchli, pekne nas navigoval, kam zaparkovat a ked sme vystupili, tak uz tam mal nejakeho tlmocnika. Najprv vyzvedal, ci mame uz lod a potom, ze kolko zostavame v meste. 3 az 4 hodiny, hovorime. A potom zahlasil cenu za parkovne – 500 lei(!!!). Nam skoro vypadli oci a hned sme oznamili, ze ideme inde, postupne znizoval az na 100 a nam uz bolo jasne, ze nema parkare certifikare. Na zaver sa spytal, ze kolko teda by sme dali, tak my ze teda 30 (aj tak vela na 3 hodiny, nie?) a to sa s nami prestal bavit a otocil sa na pate. Odlahlo nam, ze to bolo bez dalsieho cirkusu a isli sme hladat miesto inde, avsak plni obav, ci auto najdeme v poriadku.
Nas kapitan uz cakal pred lodkou a oznamil ‘little problem with speed boat’, ale ze niet sa coho obavat, ze jeho kamarat nas vezme na svojom. Nakoniec to bolo aj lepsie, nakokolko povodny cln mal natiahnute folie dokola a blbo by sa cez to fotilo. Na plavbe sme boli zase raz neuveritelne nadchnuti uzasnou prirodou a videli sme aj krdel tisicov vtakov ako byva na Discovery channel. Smutne posobilo zopar odpadkov popri brehu, asi po mnozstve rybarov, ktori lemovali ramena Dunaja. Na velku skodu sme nemali viac casu, inak by sme v hlbsom pralese toho uvideli ovela ovela viac. Naladu nam nepokazili ani vybite baterky na fotakoch, trocha sme carovali asi s 20timi dostupnymi baterkami, co-to pofotili a na zaver sme boli aj na pumpe pre clny. Nas kormidelnik dokonca pracoval rok v cechach, tak trochu rozumel slovensky.
No nic, asi sa sem za nas zivot budeme musiet minimalne raz vratit. Kebabom z rumunskej sieti fastfoodov nas pobyt v Tulcei skoncil.