Máme za sebou prvý deň cesty, pravdepodobne už nespravíme počas výletu za rovnaký čas toľko kilometrov, ako dnes. Ráno sme vyrazili, ako inak, asi o hodinu a pol neskôr, ako sme mali. Ubytovanie sme hľadali tak, aby bolo možné prísť medzi 8 a 10 večer, dúfali sme, že to teda aj napriek neskoršiemu odchodu zvládneme. Cesty prázdne, drobná zápcha v Brne, nejaký McDonald, inak len nekonečné sedenie v aute. Ešte stále bežala akcia na Grand BigMac a natrafili sme na prevádzku so samoobslužnými objednávacími automatmi, čo tento fastfood zmenilo na dokonalú kantínu.

Časový deficit sme nakoniec (neplánovane) dohnali na nemeckých diaľniciach. Rýchlostne neobmedzených bolo niekoľko stoviek kilometrov, takže ani sme sa nenazdali a predpokladaný čas príchodu sa na GPS pekne skrátil (a spotreba nafty pekne narástla).

Dorazili sme nakoniec pár minút po 20:00, domček s ubytovaním sme našli pomerne ľahko aj vďaka tabuľke Ferien Wohnung, no na dome sme nevedeli nájsť žiadne dvere, domácich sme mohli akurát pozorovať cez okno, ako pozerajú nemeckú televíznu súťaž. Nakoniec som Antje zavolal a sa len zasmiala do telefónu, že mi zabudla napísať informáciu o vchode zozadu. Milo nás privítala, ukázala útulnú izbu a keďže sme sa chceli ísť prejsť, tak aj ukázala, kade sa dostaneme k pobrežiu. Vonku bola však celkom zima a fúkal vietor, takže sme vydržali asi 15 minút. Heikendorf vyzerá byť inak celkom pekné mesto, ale mimo turistickej sezóny zívalo prázdnotou a za tmy nebolo veľmi čo pozerať.

Vrátili sme sa do nášho útočiska, ubytovaní sme boli len my, takže sme mali celé poschodie len pre seba. Po 1088 kilometroch sme celkom slušne unavení, takže konečne posteľ.