Za umenim

Na vitaznom obluku hned z rana nas otocili, ze kvoli strajku otvaraju asi o dvanastej. Listky sme ale mali kupene online, takze ziadne obavy a pesi sme sa presli po Champ Elyses, cez Tuileries Garden az k Louvru, co bola celkom pekna a dlhsia prechadzka. V zahrade to vyzeralo podobne, ako vcera v Luxemburskych zahradach a tentokrat sme si na pohar bieleho sadli aj my.

Vitazny obluk z najznamejsej Parizskej ulice

Do muzea som bol pevne odhodlany neist, ale kedze do pyramidy sme sa dostali v rekordnom case a listky asi za 10 minut cakania a na vstup uz nebol nikto, tak sme proste sli. Ako umelecki barbari sme ale prebehli anticke a rimske sochy a sli hladad Mona Lisu. Ani pri nej nebolo extra vela ludi a kto chcel selfie asi z troch metrov, stacilo si poclat chvilku v rade. Tymto sa nas vylet za umenim stal dalej nezaujimavym a bocnym vychodom sme sa dostali naspat do zahrad.

Nechybaju tu ludia?

Hlad sa zacal pomaly ozyvat, tentokrat som ale poctivo vybral restauraciu s dobrym hodnotenim. Cestou sme ale nemohli vynechat slavny most, na ktory si zalubenci roky vesaju vysiace zamky. Uz to ale nie je co byvalo, na stlpoch su zamky na bicykel a tie teraz sluzia turistom. Asi aby ich mohli lahko cvaknut a cyklus sa opakoval. Nastastie aspon zamok sme nemuseli mat a mohli sme sa spolahnut na ilegalneho predajcu priamo na moste.

Toto nie je naaranzovane

Posilneni super jedlom, ako sa na Pariz patri, sme sa pesi pobrali po nabrezi a potom k Vitaznemu obluku, nakolko cesta MHD by trvala rovnako dlho. Rad ziaden a vyhlad z vrchu perfektny, akurat zacalo troska poprchat. Museli sme ale vymysliet, co so zvysnym casom. Z Arch de Triomphe sme v dialke videli Arche Grande, ktory sme si vsimli vyznaceny uz aj na zastavkach v metre. Za par minut sme boli v biznis stvrti pod gigantickym oblukom, ktory bol v skutocnosti kancelarska budova. Aspon sme sa pod klenbou schovali pred dazdom a poobdivovali modernu architekturu.

Zo strechy obluka

Pred navratom sme zbehli do potravin a chceli si sadnut na pizzu. V kebab-pizzerii bolo ale plno a zrejme to bol akysi rodinny podnik. Nahodni ludia tu chodili dnu a von, brali si veci z chladnicky, hotove pizze a nic neplatili. Pizzu sme teda vzali so sebou a dorazili s vinom aj syrom na izbe.

A ten moderny obluk v dialke

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *