A je po…

Na nase prekvapenie sme Cyrusa rano v posteli nenasli, no po par sekundach sme zistili, ze je len kompletne zalezeny pod perinou. Ked sme sa vysulbali a vsetko pobalili, zostalo nam len vyhodit veci, co sme neplanovali uz brat domov – vankuse z lietadla, spacak s pokazenym zipsom, bundu s pokazenym zipsom, deky zakupene do aljaskej zimy, karimarku kupenu ako nahradu za stratenu a hromadu odpadkov. Na to sme vyuzili kontajner thajskej restauracie a este sme zbehli na pumpu aspon vyprasit koberceky z auta. V pozicovni auto urcite umyvaju a vysavaju, tak by to bola aj tak zbytocna robota. Po odovzdani auta nas este zdarma hodili na letisko, tak sme aspon nemuseli saskovat s taskami a zhanat uber.

Tentokrat uz letisko posobilo trocha vacsie, mozno ako to bratislavske. Po odovzdani batoziny nas posadili na minibus, ktory nas mal odviezt na nas terminal. Bus siel normalne cez mesto, nie ako bezne letiskove. Nakoniec nas vylozil v „hoteli“, kde sme sa ocitli po pristati.

Z tohoto dycha historia

Kontrola je len taka provizorna, aby sa nezdrzovalo, ludi malo, ale je tu dokonca aj jeden obchod s kaviarnou. Prekvapilo nas ale, ze nas let ma destinaciu Fairbanks, zmatenych bolo viac ludi, ale lietadlo tam len pristalo, aby vylozili a nalozili pasazierov, ktori leteli do a z Fairbanks, natankovali a vystartovali sme na 10 hodinovy let. Cestou bolo opat vidiet ladovce velke ako mesto, a stastnym vystupenim na Nivach sa nam dovolenka skoncila.

Celkovo sme autom najazdili vyse 1700 mil, co je asi 2730 km, motor bezal skoro 60 hodin, kde je ale zaratabe aj vykurovanie po nociach. Opat raz ideme z dovolenky poriadne unaveni, ale navstivili sme nestandardnu destinaciu, obvzlast na svadobnu cestu, a zazitky budeme este pekne dlho spracovavat.

Kryhy velkosti Bratislavy, medved by sa nedal rozoznat

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *