Vcera vecer som zaspaval s tym, ze konecne je teplejsie. V noci vsak dosiel dazd a studeny primorsky vzduch, takze doteraz to bola najvacsia zima. Ranajky sme zmakli v kaviarni a zamierili sme k muzeu a staremu mestu. Najstarsie budovy su tu z roku 1903, takze s europskymi mestami sa veru starobou rovnat nemozu.

O 11:30 bolo stretnutie na letisku, narychlo sme zastavili v kaviarni, dali americano a nieco mensie pod zub a tesne-tesne sme dosli k letiskovemu hangaru. Prve zdesenie, ked sme tam nikoho nenasli, potom nam doslo, ze to sme pri vodnom letisku a my musime na pozemne. Teraz zacali skutocne stresy aby nam neodleteli. Na pozemnom letisku sa az tak lahko neorientovalo a az v druhej budove nam vedeli povedat, kam ist. To sme aj tak neuvideli hned a kedze uz bolo po 11:30, rychle som zavolal do spolocnosti. Tam ma pekne odnavigovala, ale ze ziadne obavy, let sa bude asi aj tak rusit… Rozumel som spravne? V hangari uz cakalo par dalsich ludi a potom to prislo… let sa rusi, lebo poobede ma prist k vyraznemu zhorseniu pocasia. Kto chce, moze prebookovat na zajtra. Obrovske sklamanie, co teraz? Predlzit o jeden den pobyt v Homeri? Alebo, naopak, skratit a este dnes vyrazit dalej?

Tu sme sa rozhodli neriskovat, lebo pocasie aj na dalsi den mohlo dopadnut rovnako, a tak sme teda poobede vyrazili na cestu s tym, ze hoci sme v Homeri mali este jednu noc, tuto prespime v aute niekde na parkovisku.

Tentokrat sme v spominanom McDonalde v Soldatne nakupili a zjedli to v aute. Chalan za pultom sa zdvorilo spytal, odkial sme a na nasu odpoved dal protiotazku ‚Kde to je?‘. BigMac nebol bohvie co, ale co uz. Sasa uz medzicasom nadobro zalomila a tak sme stali len kde-tu na fotky. Nakoniec sme presli hodny kusisko a zastavili az v Palmery. Z cesty bolo vidiet velke ruske kolesa, zrejme sa konal nejaky velky festival, preskumat to nas ale velmi nelakalo. Zastavili sme ale v blizkosti tohoto mesta s cielom dat si kavu ci caj, ale podlahli sme a ja som si dal polovicnu porciu (v sekcii Seniors, asi seniori uz nezvladnu to, co mladi americania) klobasy zo soba. Ked nam to ale doniesli, mysleli sme, ze sa pomylili, lebo dvaja sme sa bez problemov z toho najedli.

Po vydatnej vecery padlo rozhodnutie dalej nepokracovat, boli sme asi hodinu a pol od Matanuska ladovca, tak aby sme tam rano neprisli az prilis skoro, presunuli sme auto do tmaveho kuta parkoviska vedla kamionu a zaspali v aute.