Dnes nas opat bolelo cele telo z tvrdej zeme, ale vdaka zakupenym dekam nebola uz aspon taka zima. Ani stan nepremokol, hoci uz prakticky cely stal na mlake vody. Zbalil som ho mokry jak bol a vyrazili sme, dnes smer Homer za vyletom za medvedmi. Pred cestou sme sa ale este zastavili v oblubenom SafeWay supermarkete na sendvic, burito a kavu.
Po par milach uz Sasa spala ako drevo a ja som opat poctivo zastavoval kazdu chvilu na fotku. Cestou nas prekvapilo celkom velke mesto Soldatna, akurat tam stavali novy McDonald. Kedze sme v USA, chceli sme ho skusit, ale zatial bol spristupneny len McDrive a vnutri sa este nedalo sediet, tak sme sli dalej.
Ziadnu dalsiu pauzu na jedlo sme si uz nedali a zastavili sme sa az na checkine na vylet za medvedmi v Homeri. Homer je taky uzucky dlhy vybezok do mora (treba pozriet na mape), na konci ktoreho sme mali stanovat . Vlavo a v pravo stoja v radoch rozkosne male domceky, kde sidlia rozne restauracie ci cestovne kancelarie ponukajuce tury na milion sposobov. My sme vosli najprv do konkurencnej, ako sme mali rezervaciu, ale slecna nam ochotne ukazala na google maps, kde je ta spravna. Tam si nas zvazili (kvoli vahe v lietadle), dali instrukcie a stretavka zajtra rano o siedmej na letisku. Parada. Este so zaujmom zistovala, ako sa vyslovuje nase priezvisko a sama sa o to pokusila, druhy pokus sa jej celkom vydaril. V kempe sme objednali dve noci a vybrali sa na nasu prvu turu, mala byt tak trojhodinova, do pravej divociny.
Po zaparkovani nas privitala vystraha pred medvedmi (ale taka, ze o nic nejde, len aby ste vedeli…) a vybrali sa. Po asi 20 minutach sme sa dostali na luku a postupne sa zacali viac a viac zabarat do vody. Luka vlastne ani nebola tak lukou, ako mociarom a trava vyrastal z chumacov machu, ktory sa pod nohami stlacal ako vankus a prepadaval do vody. S vysokymi turistickymi topankami to ako-tak slo, ale Sasa si vzala polovicne, takze za chvilku uz bola mokra… Znacenie cesty bolo mizerne a bacorina uz bola coskoro privelka aj na mna, takze sme sa nakoniec rozhodli vratit a prezut a prejst malicky okruh znaceny ako botanicka zahrada.
Casu bolo dost, ze sa zmestila este jedna mensia tura. Ta viedla po blatistej uzkej cesticke popri rieke dole k plazi. Tu sme mali jedinecnu moznost vidiet lososy tiahnuce hore prudom, no bolo to len ustie rieky dole pod kopcom a uz vyzerali, ze po kazdom pokuse si potrebuju oddychnut.
Den sme zakoncili vecerou, na ktoru sme si dali pizzu nedaleko kempu, ale teda aspon s ancovickami, ked sme uz v tej primorskej oblasti. Ale bola paradna a s paradnym vyhladom na pobrezie.