Dávidovi šiel vlak až okolo jednej poobede, tak sa ideme pozrieť do parku. Síce nám prší, ale nejako to zvládame. Zaujímavé časti sú kvôli ročnému obdobiu tradične uzavreté, tak sa vraciame do mesta, skúsime vyhliadkovú vežu. Nachádza sa v nejakej luxusnejšej štvrti a ako sme predpokladali, je zavretá, ale zato zmrzilnáreň hostí s radosťou uvítala.

Na stanicu prídeme radšej v predstihu, na naše šťastie hneď povedla je obľúbená reštaurácia siete Egon a ideme na lacnú pizzu až do prasknutia. Keď Dávid nastupuje do vlaku, Saša sa neubráni slzám. Následne si sadneme do čakárne a hľadáme ubytovanie na najbližšiu noc. Radi by sme spali v Goeteborgu, po chvíľi som na Airbnb našiel instant booking a môžeme vyraziť, od teraz už len vo dvojici.

Hlavnú časť dňa sme opäť strávili v aute a do cieľa sme prišli okolo šiestej. Uvítal nás syn našej hostiteľky, dostali sme inštrukcie a kľúče a nechal nás osamote. Preparkovali sme auto, kde sme si síce neboli veľmi istý beztrestnosťou parkovania, ale rozhodli sme sa risknúť. Pred odchodom do mesta ale máme štastie, okolo prechádza pracovník v reflexnej veste a zvláštne pokukáva po nás aj aute. Zisťujem, že tam parkovať predsalen nemôžeme, vedľa je však parkovací dom so symbolickou cenou na celú noc, vždy lepšie, ako ráno riešiť odtiahnuté auto.

Rozhodli sme sa ísť do centra peši, bola to len pol hodinka. Goteborg je v skutku pekné mesto, celý večer sme strávili len prechádzkou. Stredom prechádza kanál a keď sa zotmelo, odrazy vo vode pekne dokreslili romantickú atmosféru. Na večeru sme si kúpili nejaké drobnosti v obchode a šli sa vyspať. Netušili sme, či budeme v byte sami, či tam budú domáci alebo tam bude spať ešte niekto cudzí. Všetko nasvedčovalo tomu, že tam nikto nie je, ale ten pocit nás prenasledoval stále. Ráno to isté – neprišiel niekto ešte po nás? Nespí niekto vo vedľajšej izbe? Ranná káva a čaj a pokračujeme v roadtripe.