V Malmö je známy mrakodrap Turning Torso, sám neviem, odkiaľ som o ňom vedel, ale viacero ľudí sa vraj dozvie, že je známy, až po príchode do tohto mesta. Saša takisto. Než si ho ale obzrieme, z6ase raz to parkovanie – zaparkovali sme pred akousi bytovkou. Nejaká tabuľa sa k nám prihovára severským jazykom, domýšľame si, že to bude len pre domácich. Stopneme mladú mamičku, nech nám povie, či tu môžeme nechať auto, no, žiaľ, netuší. Snáď to bude okej.

V meste je hromada tehličkových kostolov, postupne ich prestávam fotiť, už nie sú také zvláštne. Vyhladol som miesto, kde by mal byť veterný mlyn, dúfal som, že sa bude dať ísť dnu, no mýlil som sa. Aspoň z tohto bodu bolo ale vidieť vykrútený mrakodrap. Ešte aj slnečné počasie nám pekne prialo. Pri okružnej ceste mestom sme ešte narazili na sochu chlapca s husami, zrejme Nils Holgersson.

Prichádzame do Kodane. Jazdiť po tomto meste je celkom náročné, húfy cyklistov, treba byť ozaj obozretný. Kým prechádzame ulicami, zrazu spŕchne a všetci cyklisti sa behom minúty stratia, niekoľko ich pozorujeme poschovávaných pod strechami kaviarní. Po pár minútach je po daždi a cyklisti pokračujú ako by sa nič nedialo. Zaparkovali sme v bočnej uličke neďaleko vlakovej stanice, odtiaľ by sme sa mali pohodlne dostať do centra. Väčšina áut má pod sklom akési papierové hodiny, usudzujeme, že to má niečo s platnosťou parkovania. Dovolené by malo byť parkovať iba 2 hodiny do šiestej večer, potom neobmedzene. My sme došli ale tesne po piatej, pre istotu sa spýtame v kvetinárstve, akonáhle ale predavač zistí, že o kvety nemáme záujem, nevie nám poradiť. V novinovom stánku nám niečo narýchlo vysvetlia, ako úplnú samozrejmosť. Necháme to teda plávať a ideme na vlak. V meste prechádzame okolo známych dominánt – Tivoli, Glyphoteka, hrad Rosenborg a, samozrejme, Nyhavn – farebné domčeky na brehu.

Pomaly sa stmieva, auto je neporušené a na dnes už len dôjsť na ubytovanie v Kodani. S chlapíkom sa máme stretnúť pri jeho kaviarni, ktorá je kúsok od bytu, kde strávime noc. Čakáme celkom dlho, ale veselý chlapík nám hneď zdvihne náladu. V byte tentokrát nebudeme sami, má tam prespať ešte nejaký párik muzikantov. S parkovaním je to zas problematickejšie, chlapík k nám sadne do auta a po asi desiatich minútach krúženia sme natrafili na voľné miesto. Nie je najbližšie, ale aspoň schválené domácim, takže sme bez obáv. Večer ešte zbehnem sám do obchodu po nejaké drobnosti, štvrť na mňa nepôsobí až tak bezpečne, ale možno je to len dojem. Misiu som splnil bez ujmy. Pri zaspávaní počujeme, ako prichádzajú naši spolubývajúci, ostávame v izbe a stretnutie, ak k nejakému dôjde, nechávame na ráno.