Ak ste fanusikmi Drakulu a planovali ste si zakupit zajazd na tento hrad zo zlavoveho portalu, ani to neskusajte. Nieze by nebol zaujimavy, ale s Vladom Tepesom nemal okrem par tabul plnych textu abosulutne nic spolocne. Po skonceni prehliadky sme sa este rozhodli dokupit si vstup do Casa de Tortura (Torture Chamber). Po chvilke stravenej pred snurou blokujucou vstup a po marnej snahe dovolat sa niekoho vnutri sme sa rozhodli snuru odstranit a vojst teda dnu, ved listok mame, tak nic sa nedeje 🙂 po chvilke vnutri sa ozvala teta, ktora ma vpustat ludi, porozpravala nam nieco, z coho sme rozumeli akurat “tiket” a vsetko vyzera byt v poriadku. Ale medzitym sa dovnutra nahrnulo asi 6 ludi, ktori listky nemali, kedze sme nedali v tolkej rebelii snuru naspat. Tych (asi) slusne vyhodila a vsetko bolo znova v poriadku.
Pred samotnou navstevou sme museli surne najst zachod. Smrad, ktory sme mali za 3 lei moznost pocitit, sme vsak nezazili na ziadnych verejnych zachodoch sveta. Po prehliadke hradu sme si dali langose, nech vydrzime do najblizsieho jedla a cas na hodinach ukazoval najlepsie vyhliadky stravit tuto noc konecne v kempe. Po niekolkych kilometroch bludenia sa to nakoniec aj podarilo a vratili sme sa do Branu do Vampire kempu. Ten bol velmi cisty a upraveny, rozhodne patri k tym lepsim. Kym bol stan postaveny a uvarene polievky, stihlo sa poriadne zotmiet a my sme sa vychystali pred spanim pozriet 28 km vzdialene mesto Brasov. Za zmienku este stoji, ze sme v kempe stretli Slovakov, ktori su tiez na road tripe po Rumunsku, avsak v presne opacnom smere jazdy ako my. Ti nas volali na domacu palenku od nejakych rumunskych slovakov, odmietli sme vsak, nakolko sme mali ine plany na vecer, ako ho stravit cely v kempe.
Tato oblast Rumunska patri zjavne k tym rozvinutejsim a pokojne by ste povedali, ze ste v nejakom zapadoeuropskom meste. V Kronstadte (nemecky nazov pre Brasov) sa s nami na ulici chcel pre zmenu socializovat madar zijuci v Rumunsku, mierne podgurazeny nam vyrozpraval pribeh, ako sa mu den predtym narodil syn, ze ma “full balls” toho, ako sa slovenski a madarski politici stale handrkuju, ako mu v Bratislave skoro usiel vlak, ked kupoval pivo a horko tazko sa nam ho podarilo odhovorit, aby nam robil sprievodcu po meste. Mimochodom, vystudoval teologiu a vedel aj nejake 3 slova po slovensky. Nakoniec sme mu usli v ulickach a stratili sa v Bistre de l’Arte, co bol velmi prijemny podnik s peknym stylom a dobrou atmosferou, kde aj ked bolo uplne plno, nebol velky ruch a nebolo treba kricat na cloveka sediaceho vedla. Noc bola ukrutne studena a nadranom aj prizemny mraz. Uvazujeme, ci zvysok cesty nebudeme prespavat aj nadalej v penzionoch.
Psov je tu uz tolko, ze sa uz neda hrat ani Zitchdog a na stupackove zachody sme zatial nastastie nenarazili uz sme narazili (opravene 30.8. o 14:01 miestneho casu v Constante)