Mexicanka si ma uz pamatala, mozem si pomaly objednavat frazou ‚ako vzdy‘. Do centra sme dorazili skor, ruksaky nabalene jedlom a pitim, kedze v parku na nas necakaju ziadne obchody ani obcerstvenia a nakolko planujeme aj turistiku, budeme mimo jedla pekne dlho.
Dnes sme dostali menej ukecaneho sofera, ale za to zabavneho. Zastavoval menej casto, ale vacsina trasy je ta ista, ako vcera, takze nam to az tak nevadi. A je aj ovela zimsie a veternejsie. Pri jednej beznej zastavke, kde je kratka cesticka na vyssi kopec pre lepsi vyhlad, je dnes zakazane ist, lebo medved si nedaleko zacal hrabat brloh a prave sa zdrziava v tej oblasti. Na konecnej sme dostali cas 45 minut, kym bus vyrazi na cestu spat, ten sme vyuzili na malu turu hore kopcom s vyhladom na najvyssi vrch severnej Ameriky – Denali. Povodne sa volal McKinley podla prezidenta, ale kedze na Aljasku nikdy nevstupil, oficialne ho premenovali.
Denali park ma rozlohu ako Belgicko a pri navsteve mate moznost vidiet maximalne 30 % vsetkych kopcov. 30 % parku je pokrytych ladovcom a celkovo asi 10 % celej Aljasky je trvalo pod ladom. Velka cast je tu nepristupna, aby sa zbytocne neposkodzovala. Kvoli tomuto priamo v parku ani nie je vela znacenych ciest, ked sa rozhodnete turistikovat, vo vyhradenej oblasti mozete ist kade chcete, kde ale chodniky su, nesmiete z nich schadzat, obnovenie vyslapaneho chodniku moze pomaly rastucemu porastu trvat roky. Spytali sme sa nasho sofera, kde nam odporuca vystupit a ist sa prejst, kde by bolo vidiet nejake dive zvierata. Zasmial sa, ze mimo autobusu zvierata nechceme vidiet, ale odporucil konecnu zo vcera, tadial vedie ladovcova rieka, mozeme ist po strku po prude alebo proti. Tieto rieky vyzeraju ako vyschnute, no nikdy v nich nebyva viac vody, ako teraz. Su siroke niekolko desiatok metrov a prudy vody sa rozvetvuju a spajaju a kazdym rokom sa toky menia, ale nikdy sa cela nezaplni. V riekach nenajdete ani ziadne ryby, su prilis slane a mineralizovane, takze ziadne skakajuce lososy a hodujuce medvede.
Z prechadzky napokon vela nebolo, vietor bol prilis silny, zima prilis velka a voda prilis siroka, aby sa dala preskakovat a ist v koryte. Tak sme sa zohriali v gift shope, ktory bol vlastne stan sluziaci ako vyskumna stanica, smrdel v nom plyn a horeli vykurovacie horaky. Kupit sa dali akurat knizky a pohladnice a vytazky sli na vedu. Ostalo nam len cakat na autobus. Prvy mal 3 miesta volne, takze nasadli dlhsie cakajuci. Druhy jedno a posledny presne dve. Aj sme lutovali, ze sme vobec vystupili, no ked sa ukazala medvedica s malym, razom nalada opat poskocila. Konecne sme zazreli medveda na vlastne oci, byt na Aljaske a nevidiet grizzlyho by hodne mrzelo. Grizzly je medved hnedy zijuci vo vnutrozemi a je mensi ako ten, co zije na pobrezi a na juhu.
Tuto noc sme uz nesli tretikrat spat do kempu, kde bulharka na recepcii spoznala podla telefonnej predvolby, ze sme zo Slovenska a mne padla sanka, ale rychlo sme objednali Airbnb vo Fairbanks vzdialeneho len 2 hodiny odtialto. Casu sme mali, bolo len 6 hodin a cestou sme sa este zastavili v americkom bare na hamburger a cibulove kruzky. Rovno nam ponukli dva taniere aj ked sme objednali len jednu porciu. Pre bezneho americana alebo barveducu by ti bolo tak akurat, no my sme to do seba ledva napchali. A hura do normalnej, makkej a pohodlnej postele.