Hoci sme do Slovinska nešli v žiadnom prípade za účelom návštevy mora, posledné dni sa nám tá predstava celkom pozdávala. Všetky hlavné body sme si splnili a prímorské mesto nám pripadalo ako pekné spestrenie.

Koper je však nejaký ten kilometer od nás, tak sa snažíme čím skôr vyraziť. Ja by som chcel navštíviť ešte vodopád Kozjak, po troche blúdenia sa dostaneme k parkovisku určenému práve tomuto vodopádu. Tabule hlásia cca pol hodinu cesty, Saša tým vôbec nie je nadšená, ja by som to pokojne podstúpil, no keďže nás tlačí čas, nechávame to tak. Škoda, že sa nedá autom ísť aj na záchod.

V meste na prvom parkovisku som tentokrát vybavoval pracovný telefonát ja, našťastie to bola celkom rychlovka. Na GPS sme vyhľadali vhodné miesto na parkovanie, ktoré bolo celkom bezproblémové. Mesto bolo ozaj pekné, dýchala z neho prímorská atmosféra.

Niekoľko fotiek na nábreží a ideme sa prejsť do úzkych uličiek mesta. Natrafíme na zmrzlinu, do ktorej sa vrátime celkom ešte trikrát, z čoho budú mať predavačky celkom srandu.

V meste sme zašli na kávu a horúcu čokoládu v čokoládovni, kde na naše prekvapenie namiesto horúcej čokolády doniesli puding. Asi je to nadľudská úloha zohnať skutočnú horúcu čokoládu, dokonca aj v čokoládovni. Konečne sa ideme aj najesť a to za rozumnú cenu.

Na záver sa chcem ešte okúpať, čo by to bolo za návštevu mora, keby sa neokúpem? Pláž je malá a preplnená, ale na rýchle ovlaženie stačí.

Tak, a pomaly sa chystáme z mesta. Ešte máme v pláne poslednú zastávku, výrobňu olivového oleja. V okolí cieľa vyznačeného navigáciou blúdime celkom dlho, vyzerá to už pomaly na planý poplach, všade len samé domy. Vzdávame to a vydávame sa na cestu domov, keď asi o 100 metrov si všimneme v protismere tabuľu. Stočím to a prišli sme k celkom novej, modernej budove. Všetko je ale zavreté, žeby skrachovali? Typický bordel po žúrovaní napovedá, že nedávno tu bolo celkom veselo, asi obľúbené miesto miestnej mládeže. Až doma zisťujem, že návštevy treba vopred ohlásiť a sú určené skôr pre väčšie skupiny. Nevadí, týmto výlet zakončujeme a vyrážame už naozaj na dlhú cestu domov.

Počas jady nás prekvapili už len stupačkové záchody v Rakúsku, inak prebiehala celkom bez problémov. Tak, máme ďalší výlet za sebou. Klasicky s jemným pocitom smútku, že už je po, no zároveň vieme, že to skutočne stálo za to a ani upršaný utorok nás nezlomil a neprekazil naše zámery. Čas rozmýšlať, kam nabudúce.