Ísť do Černobyľu ma lákalo už dávno, no vždy to bolo skôr v rovine uvažovania. S Borisom sme však natrafili na výhodnú ponuku od pre nás neznámej spoločnosti Flying Banana. Sašine reakcie postupne gradovali od „ja nejdem“, cez „ani teba nikam nepustím“ po „to pôjdeme s lietajúcim banánom?!“ a „už sa neviem dočkať!“. Nakoniec sme celkovo dali dokopy skupinu 6 ľudí, takže sme tvorili signifikantny podiel v celom zájazde.

To, že sme v deň odletu viac-menej meškali asi netreba spomínať, no väčšia sranda nás čakala na letisku, keď sme zistili, že Sašin a Petin kufor stredných rozmerov je na palube WizzAir spoplateny štyridsiatimi euram. Núdzovo sme si veci porozdelovali a Petin kufor som mohol zaniesť do auta, aspoň čosi sme ušetrili.

Pokus ukrainských colníkov o vraždu pohľadom sme prežili, vybrali sme si po 2000 hrivien z bankomatu v päťdesiatkových bankovkách a s tučnými peňaženkami sme ešte za 4 eurá kúpili simkarty so 4 GB balíčkom dát.

15 členný zájazd postupne čaká na taxíky a po štvoriciach sa strácame v autách. Keď dorazí tmavozelená rozheganá Lada a postarší pán na nás pokrikuje, či je pre nás, v kútiku duše dúfam, že je to tak a bude zážitok. Paťo overuje u sprostredkovateľky a vyhrávame jackpot. Od milého pána na aute s prasknutým sklom a zlomeným stieračom, čo vyzerá ako ročník 1979, sa postupne dozvedáme, že sovietsky mercedes je ročník 2008 (!), má pol milióna kilometrov a je to jedno z najlepších áut sveta. Ale na predchádzajúcom Žiguli za 28 rokov najazdil 4.5 milóna, má čo dobiehať.

Ubytovaní sme priamo na Maidane v hoteli Ukraina s perfektným výhľadom na námestie.

Poskladali sme si veci a vyrážame na obed do akejsi ukrajinskej verzie Slovak pubu. Väčšina volí boršč a nejaké tradičné jedlo. S pivom chutí výborne a ideme sa pozrieť na Matku vlasti. Kvôli daždivému počasiu sa nedá ísť na sochu (chodí sa po dvojiciach a s istením, čiže žiadna lahoda po schodoch), pozrieme si aspoň múzeum, kde sú ale všetky popisky v azbuke, takže my, neznalí, môžeme akurát obzerať exponáty.

Od Matky mierime ešte do Pečerskej Lavry (jaskynný kláštor), jaskyne už ale nestíhame, pozrieme teda aspoň pompéznu výzdobu nadzemných priestorov. Cestou na hotel si obzrieme stanicu metra Arsenalna a zvezieme sa jednu zastávku. Táto stanica je najhlbšia na svete – 105.5 metra.

Po tomto nás čaká už len parádny steak za 8 eur a pivo a môžeme ísť spať.