Ísť do Černobyľu ma lákalo už dávno, no vždy to bolo skôr v rovine uvažovania. S Borisom sme však natrafili na výhodnú ponuku od pre nás neznámej spoločnosti Flying Banana. Sašine reakcie postupne gradovali od „ja nejdem“, cez „ani teba nikam nepustím“ po „to pôjdeme s lietajúcim banánom?!“ a „už sa neviem dočkať!“. Nakoniec sme celkovo dali dokopy skupinu 6 ľudí, takže sme tvorili signifikantny podiel v celom zájazde.
To, že sme v deň odletu viac-menej meškali asi netreba spomínať, no väčšia sranda nás čakala na letisku, keď sme zistili, že Sašin a Petin kufor stredných rozmerov je na palube WizzAir spoplateny štyridsiatimi euram. Núdzovo sme si veci porozdelovali a Petin kufor som mohol zaniesť do auta, aspoň čosi sme ušetrili.
Pokus ukrainských colníkov o vraždu pohľadom sme prežili, vybrali sme si po 2000 hrivien z bankomatu v päťdesiatkových bankovkách a s tučnými peňaženkami sme ešte za 4 eurá kúpili simkarty so 4 GB balíčkom dát.
15 členný zájazd postupne čaká na taxíky a po štvoriciach sa strácame v autách. Keď dorazí tmavozelená rozheganá Lada a postarší pán na nás pokrikuje, či je pre nás, v kútiku duše dúfam, že je to tak a bude zážitok. Paťo overuje u sprostredkovateľky a vyhrávame jackpot. Od milého pána na aute s prasknutým sklom a zlomeným stieračom, čo vyzerá ako ročník 1979, sa postupne dozvedáme, že sovietsky mercedes je ročník 2008 (!), má pol milióna kilometrov a je to jedno z najlepších áut sveta. Ale na predchádzajúcom Žiguli za 28 rokov najazdil 4.5 milóna, má čo dobiehať.
![](http://blog.peterkrejci.sk/wp-content/uploads/2017/04/IMG_6000-300x200.jpg)
Ubytovaní sme priamo na Maidane v hoteli Ukraina s perfektným výhľadom na námestie.
![](http://blog.peterkrejci.sk/wp-content/uploads/2017/04/IMG_6061-300x200.jpg)
Poskladali sme si veci a vyrážame na obed do akejsi ukrajinskej verzie Slovak pubu. Väčšina volí boršč a nejaké tradičné jedlo. S pivom chutí výborne a ideme sa pozrieť na Matku vlasti. Kvôli daždivému počasiu sa nedá ísť na sochu (chodí sa po dvojiciach a s istením, čiže žiadna lahoda po schodoch), pozrieme si aspoň múzeum, kde sú ale všetky popisky v azbuke, takže my, neznalí, môžeme akurát obzerať exponáty.
![](http://blog.peterkrejci.sk/wp-content/uploads/2017/04/IMG_6023-200x300.jpg)
Od Matky mierime ešte do Pečerskej Lavry (jaskynný kláštor), jaskyne už ale nestíhame, pozrieme teda aspoň pompéznu výzdobu nadzemných priestorov. Cestou na hotel si obzrieme stanicu metra Arsenalna a zvezieme sa jednu zastávku. Táto stanica je najhlbšia na svete – 105.5 metra.
Po tomto nás čaká už len parádny steak za 8 eur a pivo a môžeme ísť spať.
![](http://blog.peterkrejci.sk/wp-content/uploads/2017/04/IMG_6055-300x200.jpg)