Nepokojny zaludok

Nadranom som sa zobudil na akusi nevolnost v bruchu a ked Sasa precitla zo spanku, potvrdila mi rovnaky pocit. Ked sme sa zacali chystat pomaly na posledny vylet – Versailles, David sa tvaril, ze je celkom okej, tak som predpokladal, ze to bolo bud z vina alebo nejak nesadla vecera. Netrvalo vsak dlho a Sasa na zachode vyvracala celu veceru. Mne uz bolo celkom dobre, tak som si na skusku dal pohar coly, no to vo mne spustilo davivy reflex a s prazdnym zaludkom som sa citil o dost lepsie.

Vlakom sme mali ist nieco vyse hodiny a plan bol ist so vsetkou batozinou a odtial na letisko. Vo vlaku sme ale zacali pocitovat priznaky horucky a po vystupeni uz bol na rade aj David a s rukou pred ustami utekal k najblizsiemu smetnemu kosu. Na stanici bol dostupny jediny zachod, do ktoreho bol vstup povoleny len s platnym cestovnym listkom, tak sme sa tam vsetci zavreli, David sa umyl a Sasa si dala repete.

Po tomto zazitku nam uz bolo o nieco lepsie a pesi sme si odslapali k zamku. Dnu sme z dovodu nedostatku casu neplanovali ist, rady boli nekonecne a aj tak nas viac zaujimali zahrady. Tu sme sa rozdelili, Sasa pockala pri veciach a ja s Davidom sme v rychlosti obehli aspon cast, potom sme sa vystriedali a ja som cakal.

Malicky kusok zo zahrad

Naspat na stanicu sme sa vybrali s predstihom a plan bol ist najprv s Davidom na Charles De Gaulle a potom na nase letisko. Najprv nas ale prekvapila konecna zastavka o nieco skor a na nase zdesenie sme zistili, ze zrejme na lowcostove letisko to uz nestihneme, ak pojdeme Davida odprevadit. Museli sme sa teda rozdelit, jemu siel vlak z prestupnej stanice priamo, no my sme sa akosi nevedeli vysomarit a zrejme kvoli strajkom boli najblizsie spoje k Ryanairu do Bratislavy az na druhy den rano. Zvolili sme najlogickejsiu, no nie najekonomickejsiu volbu – uber. Samotnym uberom sme sli vyse hodiny a pol, ale nakoniec sme to stihli s rezervou. Aspon sme si uzili, ako vyzera doprava v Parizi. Bodkou za celym vyletom bolo meskajuce lietadlo, ale hoci dolamani, aspon na chvilku sme si v nom zdriemli po nesmierne narocnom dni umocnenom otravou zaludka.

A na zaver Versailles

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *