Na ranajky sme si dali dobre a typicke francuzske jedlo, ktore som zabudol, ako sa vola (zapeceny lepenak so vselicim vnutri aj vonku), naucili sa od casnicky, ako sa povie ‚zaplatime‘ po francuzsky a zamierili k Sacre Coeur Cathedral, dnu sa nam vsak nechcelo, ked sme uvideli ten rad.
Natrafili sme aj na markety s paradnou zmrzlinou a odtial nase kroky smerovali metrom na Eiffelovku. A tak sme si pockali asi pol hodinu, kym nas skontrolovali a pustili do arealu pod vezu, potom sme sa postavili na hodinu a pol do radu na listky, ja som sa medzitym postavil do radu na pitie. Po pesom vystupe na druhe poschodie sa naskytla prilezitost postavit sa do hodinoveho radu na vytah na cestu hore a ked sme si obzreli vyhlad, postali sme si pol hodinu na vytah smerom dole.
V pristave pod 324 metrovym symbolom Pariza nas obcerstvil stanok s pivom, bagetou a palacinkami, aby sme sa mohli postavit do radu na vyhliadkovu lod. Z vody bolo toho vidiet celkom dost, akurat Notre Dame sa nepodaril, lebo sme stali na zlej strane lode. Nevadi, lebo tam beztak planujeme ist. Po vylodeni som sa odvazil odstat dnes este posledny rad a to rad na pivo. Pri jeho popijani sa mi naskytol pohlad na utekajucich ilegalnych predavacov vody, piva a eiffelovych vezi, ked sa z nenazdajky objavili prislusnici na bicykloch. Veci, co po biznismenoch ostali, pozbierali a odisli. A aj my sme sa mohli posunut dalej. Povodny plan bol Vitazny obluk, no na dalsie cakanie uz nezvysilo sil, a tak sme si obzreli najnavstevovanejsi plateny monument na svete z druheho brehu Seiny.
Cintorin Père Lachaise mala byt nahradna destinacia, ale na prestupnej zastavke La Rèpublica Davidovi napadlo, ci nebude nahodou zavrety. Google maps to potvrdili a my sme sa zasekli. No nic, aj Namestie republiky je urcite zaujimavy turisticky bod a tak sme vyliezli spod zeme. Do oci padol streetfood stanok, kde nepovodny francuz najprv ochytal rukami vsetky bagety a potom nimi jednu nalozil klobasou a grilovanou zeleninou a nasledne tou istou vydal mastne dvojeurovky. Chutilo to celkom dobre, s nadychom kari a nejakych pikantnejsich korenin, ked sme to vsak konzumovali na muriku sochy, niektori ludia na nas udivene pozerali (mozno nie kvoli jedlu, mozno ich zaujal nas europsky povod) a stanok sa v zapati aj so vsetkym jedlom presunul asi o 100 metrov na okraj namestia. To nas celkom zneistilo a poslednych 5 cm bagety sme nakoniec zahodili, hoci ak nam hrozi nejaka infekcia, asi sa jej uz nevyhneme. Vsak uvidime.
Potreba zachoda nas zaviedla do miestneho Mc Donaldu, ktory sa cistotou vsak podobal skor na ten americky a este ani zachody neboli zadarmo. V parciku sme zjedli teda kolaciky z miestnej cukrarne a vybrali sa uz pomaly domov, aby sme stihli veceru. To sme vsak netusili, ze najst miesto bude problem a sadli sme si az na stvrty pokus, avsak nie do typickej francuzskej. Zrejme aj to bol dovod, preco bola poloprazdna.