Cez vikend padol navrh skusit sa niektory den aj okupat. Predsalen kupat sa vo februari v oceane je take exoticke. V pondelok rano ale uz Igor nebol taky odhodlany a plavky som si nakoniec zbalil len ja. Rano sme sa vybrali smer Davenport, po ceste bola jedna zastavka pri Sealife centre, kde sme nafotili obrovsku kostru velryby vystavenu vonku.

Davenport sme netrafili presne tu plaz, co ukazal google, ale aj tak bola uzasna s obrovskym utesom a vlnami. Okolo 15 stupnov a vietor az tak velmi do vody nelakal, ale nechcel som sa nechat zastrasit a postavil som sa v plavkach na mokry piesok. Po par sekundach dosla vlna, ktora mi zaplavila clenky a neskor dalsia takmer po pas. Spatny prud bol ale celkom silny a zacal som mat obavy, aby ma nestiahlo do vody celeho dalej od brehu. A ano, voda bola neuveritelne ladova, ale svietiace slnko to celkom zmiernilo. Na veceru sme zbehli do Dishdash v Sunnyvale downtowne a paradne sa najedli.

Na 13. februar sme mali este pred cestou kupeny listok na NHL zapas, nech vieme, ako to na americkom zapase vyzera. Boris si robil srandu, ze tu vedia akurat kricat Let’s go rangers, tak uvidime. Doobeda sme si tak nic nenaplanovali a na siedmu sme uz boli v San Jose. Vstupu na stadion predchadzala jednoduchsia bezpecnostna kontrola a boli sme vnutri. Tu bol badatelny prvy rozdiel a to mnozstvo stankov s rozlocnym jedlom a suvenirmi. Na Slovane si ludia daju zvacsa klobasu ako chutovku, tu vsak ludia sli ocividne s tym, ze sa tu poriadne naveceraju. Bolo z coho vyberat, od hotdogov cez pizzu po azijske bistra. Nam postacil hotdog a 2 piva. Miesto na sedenie sme nechytili najlepsie, hned za kameromanmi, takze bolo potrebne sa trochu obcas naklonit, aby mal clovek vyhlad. Stadion bol ale poloprazdny a fanusikovia mali naozaj len jeden pokrik, akurat rangers vymenili za sharks, hoci slabicne to nesedelo. Dalsie dve tretiny sme vyskusali dalsie dve rozne miesta, kde bolo volne, nech vidime zapas aj z ineho uhlu. San Jose Sharks nakoniec prehrali a zapas skoncil bez akejkolvek rozlucky s hracmi, po zazneni signalu sa divaci postavili a opustili svoje miesta skor ako hraci lad.

Po zapase, hoci nie velmi hladni, ale skor zo zvedavosti, sme zamierili do Hooters. Casnicky sa teda velmi nepodobali na tie z reklam, ale ovela horsie boli kridielka, ktore som si objednal. Akosi som prehliadol oznacenie 4 papriciek a z 10 kusov som ledva zjedol 6, ale zato som ich zapil dvoma pivami. No to najhorsie malo prist az zajtra.

Ked pikantne druhykrat pali, nemam s tym velky problem, no ked ma rano vyhnalo z postele ist na zachod, bolo to trocha horsie. Doobeda sme si chceli pospat, kedze z hokeja sme dosli okolo polnoci. Vedla kancelarie je McDonald’s, chceli sme ten pravy americky odskusat. V tejto stvrti nebol az tak spinavy a jedlo celkom chutilo, no cestou do kancelarie som musel Borisovi strcit do ruky nedopitu nekonecnu colu (v Kalifornii maju takmer vsetky restauracie free refill na sladene napoje) a trocha zasprintovat na zachody. Pikantne kridielka nikdy viac. Poobede sme ale dali este zakusok a milkshake v Black bear, nech sa poriadne dorazime.

Stvrtkove dopoludnie nas zavialo na Stanford. Samozrejme, aj tu maju suvenirshop, aby si navstevnici mohli nakupit tricka s napisom ‚Stanford‘ a ohurovat okolie, ze tu studovali. Vramci casu sme sa trocha presli arealom a zavitali na Hoover Tower, kde nas vo vytahu sprevadzal asi vecny student, zrejme genialny matematik. Zhora bol aky-taky vyhlad a v strede zvonica, ktora sa dala ovladat zariadenim podobnym klaviru ci organu. Vraj na tom hrava len jediny clovek, sem-tam pride a zahra (asi na nejake prilezitosti), pre ten pripad tu mal aj odlozene vlastne papucky. Vecer sme uz len zbehli na poriadnu pizzu.