Na ranajky sme dostali tip na Coupa Cafe Ramona v Palo Alto. Cestou sme na dialnici narazili na sialeneho policajta iduceho zlava do prava cez vsetkych 5 pruhov so zapnutym majakom. Neskor sme zistili, ze je to bezna prax na spomalenie dopravy v pripade, napriklad, nehody.

Na pumpe bol zas problem so ZIP code a pumpar v turbane sa nevedel dostat do svojej budky asi 10 minut, nakoniec sme ale natankovali az nam vytieklo z nadrze.

Kym sme presli na druhu stranu Golden Gate, chceli sme okusit slavnu Lombard street v San Franciscu, z filmov znamu cik-cak ulicu. Odtial sme sa zapchou v meste presunuli az k cervenemu mostu a zastavili hned na prvom Vista pointe na par fotiek.

Po par dalsich kilometroch nas vystrasila znacka hlasiaca nutnost rezervovat v Muir woods parkovanie. Boris teda rychlo online objednal miesto, akurat ale az na pol stvrtu a kedze bolo sotva 12, tak sme museli zmenit ciel cesty. Parkrat som zle odbocil, no nakoniec bol smer uz spravny k The Poin Reyes majaku. Cesta je klukata a uzka a na jednom bode spolovice zaliata vodou, namiesto opravy tam vsak dali znacky a auta sa na striedacku pustaju v jednom a druhom pruhu.

Coskoro nam plany prekazila dalsia znacka ohladom shuttle busov k majaku. A auta dalej nemohli. Ostalo nam teda ist k jednej plazi a potom k druhej, na shuttle bus sme cas nemali. Druha plaz bola z casti uzatvorena, nakolko si z nej morske slony spravili sukromny rezort a porozvalovali sa kade tade. Tesne pri ochrannej paske si dokonca jeden aspon pol tonovy jedinec spokojne lebedil, ludi ignoroval a akysi zoolog mal kusok od neho roztiahnuy stativ a natacal.

Cas nam nedovolil sa uz ist nikam najest, hoci vona grilovanych klobas na parkovisku a napis ‚Vitame Vas v ceske restauraci‘ popri ceste narobil chute, termin v Muir Woods bol neuprosny.

Mikinu ponechanu v aute som za par minut olutoval a vo Visitors centre som mal na male, aby som si na vylet medzi sekvojami nekupil nejaku suvenirovu. V lese bola celkom zima a velkosti stromov sa postupne zvacsovali, ale nie az na rozmery, ake by sme videli v Yosemite. Neskor som zistil, ze su dva druhy – Sequoia a Redwood, tie prve maju hrube kmene a rastu v Yosemite a druhe rastu tu a su stihle (to je ale relativny pojem) a vysoke az cez 100 metrov. Je to najvyssi zijuci organizmus na zemi. Balik semienok sekvoje predavali ako gift, tak som si jeden balik so sadou na pestovanie kupil. Neskor mi doslo, aby z toho neboli problemy na letisku, tak snad nebudu.

Pred Golden Gate uz bola riadna vecerna zapcha a zapadajuce slnko pekne osvetlovalo most aj mesto. Strhli sme to na posledne parkovisko pred zlatou branou a sli si po nejake tuctove fotky a ja som pekne nadaval na svoj zabudnuty stativ na izbe. Parkovat uz nebolo kde, boli tu doslova stovky ludi a aj krajnica oznacena ako ‚NO PARKING ANY TIME‘ bola totalne preplnena. Este sa na nej ale nasla skulinka, kde nam trcalo zadne koleso do cesty a tak sme mohli vybehnut na kopcek. Az tu sme uvideli, odkial vznikaju vsetky tie fotky. Pred rokom a pol som bol len na mestskej casti mosta a myselel som si, ze to je to miesto. Teraz vsak uz vieme, kde je to miesto naozaj. Naskytol sa nam aj pohlad na jedno romanticke poziadanie o ruku, ale zrejme uz slo len o nejake predsvadobne fotky, lebo ich sprevadzal fotograf. Ale divaci saleli a tlieskali.

Auto prezilo bez ujmy a my sme sa horko-tazko zaradili naspat do kolony. Mali sme teraz platit za prejazd mostom (plati sa len smer do SF), ale v tom sme mali trocha chaos, znacky nikde neupozornovali, kde sa plati kartou alebo hotovostou, iba ze auta s viac pasaziermi sa maju zaradit do carpool lane, inak pokuta. Tu je na cestach casto vybradeny pruh pre elektroauta, hybridy, autobusy a auta s viac ako jednym pasazierom oznaceny kosostvorcom, ale na moste sme ziaden nezazreli. Nakoniec sme len spomalili, presli popri kioskoch s kamerami a isli dalej bez priameho platenia. Dava to logiku, premavka by riadne trpela, neskor sme zistili, ze platba pride na ucet pozicovni aut, takze pohoda.

V SF sme na zaklade odporucania sli do indickej restauracie a po celodennom hladovani sme sa uz nevedeli dockat. Po asi pol hodine hladania miesta sme konecne zaparkovali a objednali jedlo a vodou riedene fountain drinky. Najedli sme sa ale vydatne a uz len spletou 4 a 5 prudovych ciest a krizovatiek do hotela.