Dnes sme zacali buntosit podaktori uz o druhej nadranom, no potom sme aspon na cas zaspali a casovy posun nas priviedol k vedomiu az okolo piatej. Neuveritelnu vyhodu ale tym padom prinieslo vystartovanie uz o pol siedmej rano.

Po par milach sa objavila nadherna aljasska sceneria, nastastie vystavali popri ceste mnozstvo photo pointov a my zme stali na fotenie hadam kazdych 5 minut. Konecne sme nasli aj nejaku kaviaren, ktora sa nam celkom pozdavala na ranajky, ranny hlad sme teda zahnali spenatovym pecivom, kavou a zemiakovymi plackami z pumpy odvedla.

 

Hlavnym cielom dnesneho dna bol Seward, kde mame na zajtra rezervovanu plavbu lodou, no cestou sme (planovane) odbocili do Whittier. Zazreli sme aj nejake mensie ladovce plavajuce v  mori, co uprostred leta posobi zvlastne. Hoci… bolo tak 12 stupnov, takze az take leto to zas nie je. Kusok pred Whittier nas zarazila teta v budke a  pytala poplatok za cestu, no v zapati sme pochopili, preco – do Whittier vedie len jedna cesta autom a to cez zeleznicny tunel. Kedze je len jednosmerny, tak sme si chvilu pockali na auta z opacnej strany a ked naskocola zelena, pustili sa asi 4 mile po kolajniciach na druhu stranu. Nezistili sme, ci tade stale premava aj vlak, ale podla udrziavanej trate zrejme ano.

Polojasne pocasie nam medzicasom prestalo priat a prislo to prave severske, teda uprsane. Podla wiki ma Whittier len 220 obyvatelov a dedina skutocne na to vyzera.

 

V miestnej kaviarnicke sme si dali Chai caj, aby sme si zabezpecili pristup k toaletam a sli sa poprechadzat. Pesim tunelom sme sa dostali na druhu stranu, kde boli kedysi vojenske budovy, dnes tu uz bola aj novsia bytovka, kde zrejme vsetkych 220 ludi byva. Viac nas ale zaujal vodopad obdalec, zrejme z roztapajuceho sa ladovca.

 

Cas nas uz pomaly tlacil, tak pekne naspat do auta a smer Seward. Tentokrat sme najblizsie zastavili az v cielovom meste pred potravinami, konecne nejaky normalny supermarket. Par drobnosti si naslo cestu k nam do tasky a sli sme pohladat restauraciu do centra. Zvolili sme cosi s nazvom foodcourt a objednali krabi burger. Ten sa dal, ale zamilovany kuchar to prehnal so solou na hranolcekoch. Nevadi, treba ist do kempu vztycit stan. Rozlozili sme sa rovno pri zachodoch a sprchach, nech to mame blizko. Aby sme zavrsili nabity den, okolo stvrtej sme sadli do auta a presunuli sa k Exit Glacier-u.

Sasa uz podriemkavala, ja som bol vsak nabudeny na turu. Tu 6 hodinovu sme ale, zial, nestihali, tak aspon hodinovu k spodnej casti ladovca. Na moje sklamanie sa uz dole k ladovcu ist nedalo (iba hore po 3 hodinach stupania), nakolko sa za posledne roky tak rychlo topil, ze uz sa rozhodli neposuvat cestu kazdy rok vyssie a vyssie. Cesticku lemovali znacky s rokmi, ktore ukazovali kam siahal ladovec v danom roku, v 1815 to bolo aspon o 5 km nizsie. Este aj fotky z 2010 ukazovali znacne vacsi kus ladu. Nuz skoda, oteplovanie je citit, snad sa dostaneme pocas vyletu k inym ladovcom na vzdialenost, ze sa ho budeme moct priamo dotknut.

 

Pred spanim sa musime, ako inak, znova najest, tentokrat sme skusili druhe centrum Sewardu, pochodili par gift shopov a vybrali bufet, kde nam naservirovali tacos z platisa. Ja viem, tu si davat mexicke jedlo, ale vsade odporucaju, ze to treba vyskusat a navyse je to s rybou. Pocas vecere nas ale prekvapil neprijemny mail, vraj zajtrajsi vylet lodou rusia kvoli pocasiu a ci budeme cakat na iny den, alebo zoberieme 5 hodinovu turu. Nemali sme velmi na vyber, ak sa chceme drzat planu a tak sme este zabehli do ich kancelarie a zmenili rezervacku na tu kratsiu. Aspon sme si vybehli este dat chai latte do zmrzlinarne, kde nas fascinovali miestni, ktori v dazdi dosli v kratasoch a sandaloch a osviezili sa zmrzlinou.

Posledny zazitok boli zastarale (a nie velmi ciste) sprchy v kempe, v dazdi sa ist sprchovat je neprijemne uz samo o sebe, no mam chut reagovat na vyzvu na dverach, ze pokial si myslim, ze sprchy a zachody potrebuju pozornost, mam to ohlasit. Ano, potrebuju komplet vymenit. Vydrzali sme uz vsak vselico, vydrzime aj toto. Naobliekali sme par vrstiev a ideme v tej zime skusit aj spat. Vraj ma byt prava aljasska burka (preto ta zrusena plavba), tak sa tesime.