Dnes sme si pospali do pol deviatej a vybrali sa mestom do chrámu sv. Sofie. Kúpili sme si kompletný lístok, najprv sme vyliezli na vežu s výhľadom, potom sme vošli do vnútra chrámu.
Akási slečna si tam zrejme precvičovala výklad, Paťo ju poprosil, či by nám neurobila sprievod, no odmietla, nakoniec ale aj tak porozprávala niekoľko zaujímavostí. Prekvapilo nás, koľko tám sedelo kontrolóriek, či návštevnici nerobia čosi zlé. Peťa s Kubom nakoniec začali ťukať do jedného tabletu v domnení, že je interaktívny, až na ňom reštartovali windows. Pani ich vyhrešila a niečo sa pokúšala s nahnevaným výrazom povedať, podišla k zariadeniu a snažila sa ho dať do poriadku, ale nešlo jej to. Kubo jej nakoniec poradil, aby namiesto troch prstov používala len jeden, nakoniec dala všetko do poriadku a s úsmevom ešte poďakovala.
Na lístku sme mali ešte návštevu pekárne a akejsi refaktórie, v pekárni ale okrem dvoch mlynských kameňov nič, čo by slúžilo k pečeniu, nebolo a v refaktórii len pár náboženských artefaktov.
Odtialto sme zamierili do kaviarne obďaleč. V útulnej kutici obsluhovala slečna bez znalosti angličtiny, cheesecake nemali, tak si niektorí objednali štrúdlu či mäsový koláč. Keď jedna štrúdla stále chýbala, pokúsili sme sa zistiť, či nezabudla. Vraj ale už štrúdle došli. Zrejme čakala, že si nevšimneme, že doniesla o jeden koláč menej, každopádne sme si objednali čosi iné a bolo všetko v poriadku.
Prechádzali sme uličkou so stánkami, kde mali od plynových masiek cez baranice až po nacistické artefakty všetko, ale pohladnice, ktoré sme hľadali najviac, sme nenašli. So Sašou sme si aspoň kúpili prívesok matriošky na kľúče.
Pred černobyľským múzeom sme sa zastavili ešte v reštaurácii, tá vyzerala patriť medzi tie drahšie. Keď sme si objednali, doniesli sviečky, ktosi zavtipkoval, že to bude zrejme predjedlo. No za pár minút, keď nezvyčajne rychle sa topiacke sviečky boli v polovici životnosti, doniesli čerstvý chlieb a čašníčka nás vyzvala, aby sme si dali chlieb s voskom zo sviečky, je jedlý a niet sa čoho obávať. To sme teda ozaj nečakali, ale sviečka chutila ozaj perfektne. Edible candle mali aj v jedálnom lístku, ale toto by nám nenapadlo. Ďalšie milé prekvapenie bola kapustová polievka v kapustovej hlávke, podobne ako u nás cesnačku v bochníku.
Kým sme hodovali, Paťo musel niekoľkokrát posunúť čas prehliadky Černobyľského múzea, sprievodkyňa sa na nás ale nehnevala a podala nám podrobný výklad. Na večer sme sa opäť rozdelili, naša skupinka zakotvila v cofeebuse, čo bol autobus odparkovaný na krajnici, ale namiesto sedadiel pre pasažierov bolo minikaviarňové posedenie. Odtial sme sa pobrali na lanovku za symbilické 3 hrivny, vyviezli sa na kopec a odtial peši zišli do hotela. Okolo ôsmej sme ešte vybehli do foodcourtu blízkeho nákupného centra, pojedli nejake fastfoody a pobrali sa spať. Ranné vstávanie bolo bolestivé, o piatej sme vyrážali na letisko, ale nakoniec sme to zvládli celkom v pohode. A zas máme jeden super výlet plný zážitkov za sebou.