Prvu noc sme prezili bez problemov a medzi osmou a deviatou miestneho casu sme boli opat v aute. Po ceste do Hunedoary sme zastavili pri pozostatkoch akehosi rimskeho kolosea a naplnili zaludky omeletou so syrom. Psov uz stretavame viac, idu si vsak svojou cestou a ludi si velmi nevsimaju, nejde o ziadne krvilacne svorky, skor o mierumilovnych samotarov. S jednym sme sa dokonca podelili o ranajky, chleba ale uz nechcel, svina!

Do Hunyadyho hradu sme dorazili okolo obeda. Zvonka posobil naozaj pompezne, vybavenie mal vsak poskromnejsie. Ocividne sme boli jedni z mala, co si zaziadali sprievodcu a dokonca si zaplatili pvolenie na fotenie. Sukromna prehliadka s dievcinou s usmevnou anglictinou trvala nieco cez hodinu a s cim sme sa doteraz nestretli, bol chlapik robiaci pri odchode anketu ohladom spokojnosti. S nasimi pocitmi sme sa zdoverili a prehliadku vychvalili.

Teraz bolo na rade najst ubytovanie na nastavajucu noc. Skalopevne rozhodnuti prenocovat v kempe sme sa nechalu viest navigaciou do vytypovaneho kempu. Nad kopcami sa zacalo blyskat a celne sklo rosili prve kvapky. Suradnice kempu boli mierne nepresne, tak sme sa museli spolahnut na tabule informujuce o jeho polohe. Sipka na plote hlasila 1.5 km, ked sme ani po styroch kilometroch kemp nenasli, vratili sme sa k tabulke a poziadali miestneho, ci nam neporadi. Svoju neznalost cudzieho jazyka vyriesil svojsky, rozhodol sa nas tam zaviest. S kempom sme ale neboli spokojni a opat sme zahlasili, za za chvilku sme spat a usli. Ak sa dobracky chlapik doucil slovensky a teraz to citas, tak sorry, mal si si vziat aspon tych 10 lei za ochotu. Trochu sme kruzili po okoli a veci razom nabrali iny spad, prepadol nas…hlad. Noclah sme prestali riesit a vybrali sa najest (predchadzajuci post). Teraz sme uz v penzione za este lepsiu cenu jak prvy, s ochotnejsimi domacimi a krajsou kupelnou.