Igor nas zaviezol na letisko pekne vcas. Na skeneri akurat kontrolu zaujalo lego Women of Nasa v mojom ruksaku, inak ziadne vynimocnosti. Po dlhom lete a casovom posune +3 hodiny sme dorazili do „najuzasnejsieho mesta na svete“ pomerne neskoro. Cesta na ubytovanie v New Jersey podla domaceho autom vraj trva 2 hodiny o takom case, mestska hromadna doprava mala byt tiez zhruba tolko, akurat podstatne lacnejsia, takze sme zvolili to, aspon zazijeme autenticky New York.
Po letisku premaval air train zadarmo a jedna jeho odnoz smerovala na zastavku metra. Zaujimave bolo, ze sa tam platilo az pri vychode a spolu s vystupnym sme kupili aj listky na metro. Za turniketom sme sa obcerstvili hot-dogom a do pozadia nam hrala jazzova kapela vystupujuca na stanici vramci Subway Jazz Festivalu. Na stanici metra nas uz cakal dalsi turniket. Najprv sme sa trocha zasmiali na slecne, ktora sa v turnikete zasekla s kufrom, no v zapati som sa tam s nim zasekol aj ja a musel som turniket preskocit a kufor vybrat zvrchu. A potom som objavil dvere na velke kufre vedla turniketov. Popritom vsetkom do mna narazali vecne kamsi ponahlajuci sa newyorcania, obdalec na seba hlbokymi hlasmi agresivne pokrikovali akysi cernosi a vsetko to bolo az prilis rychle a dynamicke. Oproti pohode zo Sunnyvale na mile vzdialene.
Metrom sme sli len par zastavok, no vzdialenosti medzi zastavkami boli nekonecne dlhe a sli sme vyse pol hodiny. Prestup bol na Times Square, no z budovi sme ani nevysli a utekali rovno na posledny druh dopravy, autobus. Do New Jersey uz metro nechodi, no mysleli sme si, ze listky platia rovnake. Sofer nas vsak do autobusu nepustil a Boris siel zohnat tie spravne listky. Nasadli sme do busu a po dlhej dobe sme sa konecne dostali na zemsky povrch, no vonku uz bola tma. Na nase prekvapenie je ale New York celkom tmave mesto. V mrakodrapoch do posledneho okna vsetci pouzivaju zlte ziarovky ako na prikaz a tmave skla, zrejme aby si pri hustej zastavbe nepozerali do okien, prepustaju len malo svetla. Ulice dole maju, samozrejme, poulicne osvetlenie, ale cokolvek vyssie sa uz javi temne, nie je tu vidiet ani take obrovske mnozstvo osvetlenych bilboardov ako u nas. Ani budovy nemaju dekoracne osvetlenia ako napriklad budova VUB. Na ubytovanie sme dosli unaveni, zniceni a hladni, no Sasu prechladnutie celkom zlomilo, tak som s nou zostal v posteli, zatial co Boris s Veronikou sa sli najest.
Rano uz sme boli sviezi a vystartovali na ranajky, kde sa prekvapivo nedalo platit kartou. Dalej uberom smerom k parku na strane New Jersey, odkial mala ist lod na Liberty Island k Soche slobody a odtial do New Yorku.
Jedna lod nam usla pod nosom a kym prisla dalsia, cas sme vyplnili prechadzkou po dazdi a kratkym filmom o imigrantoch na zaciatku 20. storocia, ktory sme pozreli rovno trikrat. Cez Liberty State Park prichadzalo v tom obdobi do USA lodou desattisice ludi denne, ktori museli byt odbaveni imigracnou policiou. Nasledne tu nasadli na vlak a sli za novym zivotom a americkym snom. Dnes tu uz su len pozostatky kolajnic a z budovy je turisticke centrum. Lod s jednou kratkou medzizastavkou napokon dorazila na ostrovcek. Kym sme prisli k soche, museli sme uz druhykrat prejst kontrolou nie nepodobnou tej na letisku. Na vrch sochy sa nam listky neusli, ale do podstavca, ktory je zhruba v polovici vysky celej stavby, bez problemov. Zrejme aj kvoli pocasiu tam az taka plnka nebola. Na nase prekvapenie je tato socha ale v skutku malicka. Pri vstupe nas vitala povodna fakla, ktoru neskor vymenili za terajsiu, kedze uz nemusi sluzit ako majak. Povodne som myslel, ze na nu sa zmesti hromada ludi, no teraz uz viem, ze tak traja a aj to len tak-tak, aby nevypadli. Verejnosti pristupna nie je. V case vztycenia bola socha najvyssou budovou na Manhattane a pre prichadzajucich imigrantov prvym znamenim slobody a noveho zaciatku, dnes ju doplnaju nasobne vyssie budovy financnej stvrte New Yorku. Mimochodom, New York je len ten malicky polostrov s mrakodrapmi a Manhatten je kusok za nim, treba si pozriet google maps.
Poslednym lodnym spojom do New Yorku sme sa dostali priamo pod mrakodrapy, ktorych vrcholce sa v dnesnom pocasi skutocne stracali v oblakoch. Pesi sme zamierili k pamatniku Ground Zero, cestou sa naskytla moznost nakuknut na Wallstreet a Stock exchange osatenu do lesenia. Vedla dier na povodnom mieste dvojiciek stoji dnes najvyssia budova mesta, na 106. poschodie sme sa vsak kvoli pocasiu ani nevybrali, hmlu vidiet aj zdola.
Nasa pesia put pokracovala hlbsie do mesta smerom k najlepsim cheesecakom v sirokom okoli a zrejme mal google ohladom tohto pravdu. Cestou na byt bol prestup na autobus kuscek od Times Square. Situaciu sme vyuzili a sli pozriet, ako tato ulica vyzera v noci, kedze zajtra sa tam mozno dostaneme cez den a to teda nebude ono. Tu sme uvideli New York, ako si ho zrejme predstavuje vacsina ludi. Vysvietene obrazovky s rozlisenim lepsim ako hocktory televizor pekne tahali oci, hromada ludi sa tlacila tam a spat, vsetci fotili, supermani a batmani sa ponukali na fotku, stanky s hotdogmi lakali na vonu ameriky a giganticky plagat mormonov evokoval otazku, odkial na to ti mormoni maju peniaze? Dosli sme az k znamej ypsilonovej krizovatke s obrazovkami nad sebou a tu sme zistili, ze oproti je presne taka ista krizovatka, takze su tu dve! Dve krizovatky vytvara Broadway krizujuca diagonalne 7th Avenue mimo pravouhlych Streets. Tym sme plan na dnes splnili a znamy autobus nas dopravil tunelom popod rieku Hudson do Jersey City do postele.
