Na ranajky sme dorazili pizzu zo vcera a pani domu odisla so psami na prechadzku, zatial co nechala otvorene dvere na dvor spredu aj zo zadu. Nezabezpeceny dom sme nechali tak a vyrazili, pani sme este po ceste stretli asi milu od domu, tak sme sa aspon rozlucili.

Predpoklad, ze v nedelu bude o cosi menej aut bol spravny, ale az o tolko menej ich zas nebolo. Do Yosemitu sme vstupili cez Wawona road, rovnako ako pred dvoma tyzdnami len ja s Borisom. Cesta ku gigantickym sekvojam bola stale uzavreta a pred tunelom sme zastavili na rovnakej vyhliadke, ako minule, tak som si mohol spravit repete s panoramou. Na Tunnel View uz bola ale tlacenica vacsia a na parkovanie sa cakalo. S Borisom som sa vymenil za volantom a kym sa on posuval v kolone, tak my sme si so Sasou zbehli spravit nejake fotky.

V udoli dnes bolo aj s parkovanim menej problemu, hoci doprava bola stale specialne usmernovana a tabule hlasili nedostatok miesta. Na obed sme si dali nieco rychle v kantine a vydali sa na polhodinovu trasu, ktora trvala asi jeden a pol kvoli neustalim zastavkam na fotky.

Dalsie kroky sme trocha prehodnotili a k Nevada Falls sme sa uz nevybrali. Povodne som mal ist ja so Sasou a Borisovci nas mali pockat v aute alebo blizkom okoli, ale parkovanie pri usti cesty bolo otazne a navyse tazsie mraky naznacovali, ze by mohlo aj sprchnut. Alternativou bolo teda ist pozriet fotograficky spot na ceste von z udolia. Na nase prekvapenie tam ale bola znacka zakazu a miestny ranger pri nej. Ked sme mu spomenuli, ze chceme ist fotit na to zname miesto, posobili sme ako znali pomerov a ukazal prstom na ineho rangera na bicykli, nech za nim rychle ideme a on nam da povolenie na fotenie. Povolenie nam dal a vyzvedal, kto nam povedal, ze mame ist za nim a zasmial sa, ze mu musi povedat, aby uz ostatnych za nim neposielal.

Tato polovica parku bola poloprazdna a skutocne vyzeralo, ze sa tam dostal len ten, kto sa explicitne spytal. Na fotografickom mieste uz bolo hadam cez 10 fotografov s profi vybavou a trojnozkami a cakali na ten spravny moment krvavocerveneho El Capitan a Fire Waterfall. Kedze ale bolo zamracene, sanca na krvave divadlo bola miziva, no aj tak fotky stali za to.

Na zvysku cesty sme uz stali len parkrat, osadenstvo v aute zaspalo a potichu sme sa priblizovali 3 stovky mil vzdialenemu Sunnyvale a na veceru sme zbehli uz len do Tomatiny na lazane a cestoviny.