Ďalšie ráno nás nemilo prekvapil Kamarátkin zdravotný stav, tá sa teda rozhodla zostať doobeda radšej na chatke. Oficiálne sme mali miesto opustiť o dvanástej, no domáci našťastie nemal problém s menším predĺžením. Zamierili sme rovno do známeho Alesundového akvária. To nás veru milo prekvapilo, okrem super akvárií sa okolo obeda malo konať kŕmenie rýb vo veľkom akváriu, kŕmenie tučniakov a na záver kŕmenie tuleňov. Okrem toho sme narazili aj na zaujímavú atrakciu, kde deti dostali nakrájané kúsky rýb a na šnúrke ich púšťali krabom, ktoré sa na tieto kúsky prichytili a deti ich vyťahovali zvody, alebo plytké akvárium plné homárov sasaniek, krabov, hviezdic a inej tropickej hávede, ktoré si človek mohol chytit do ruky a trocha týmto tvorom znepríjemniť život. Zážiťok bol aj možnosť hladkať raju holými rukami. Šmirgeľ v dielni starého otca je na dotyk určite príjemnejší.
Pred obedom sme sa rýchlo vrátili do kempu, aby sme vyzdvihli kamarátku a vrátili sa na hlavné atrakcie. Niet pochýb, že tučniaky už presne vedeli, čo sa na nich chystá a keď sa objavil chlapík v obleku, všetky vyštartovali z vody ako rakety, no ku koncu už ryby nechávali pokojne klesnúť na dno. Darmo, žalúdok už bol plný. Tulene zas ochotne plnili každý povel a rybu dostali až keď si zaslúžili. Nie nadarmo ich nemci volajú Seehunde.
Čas medzi predstavením sme si vyplnili obedom v areáli. Prvé, čo nám napadlo, boli určite predražené mini porcie jedla nízkej kvality. Akosi sme zas zabudli, že sme v Nórsku, zneužitie situácie na zvýšenie profitu sa tu veľmi nenosí, čestnosť je akýsi stav mysle a za 10 eur sme dostali slušnú porciu rybacej polievky či niečoho na spôsob rybacieho gulášu s lečom. K tomu sme si dali aj rybaciu placku (niečo na spôsob „palacinky“ z raňajok v Molde, len s rybacou príchuťou), tá však natoľko neohúrila. Posledných pár minúť sme využili na štúdium máp, ako sa dostať do miesta dnešného nocľahu, Geirangeru. V tom sa nám už prihovoril postarší pán sediaci povedľa, či nám môže pomôcť. Zrejme z našich tvári vyčítal neistotu. Celkom sme sa zarozprávali, ubezpečil nás, že z Geirengeru sa ďalej kvôli uzavretej ceste nedostaneme, kempy budú asi zatvorené, ale hotely by mali byť lacnejšie ako v lete, takže prespať budeme mať kde.
Z akvária mierime k majáku, majáky vždy ponúkajú istú dávku hororovej atmosféry. Ten sa nachádzal na neďalekom súostroví. Dole milá kaviarnička a zhora vskutku pekný výhľad. Káva a miestny koláč sme si teda nenechali ujsť a vybrali sa k známemu nórskemu fjordu.
Cestou bol v pláne vodopád a potom už len jeden cieľ – nájsť nocľah. Vodopád sme odbavili rýchlo, značka smerujúca doprava, ktorá bola vyše metra v snehu a ani náznak cesty. No nič, v tomto ročnom období sa sem asi naozaj nechodí. Vonku sa pomaly stmieva, tak ideme postupne skúšať kempy, ktorých bolo cestou neúrekom. Aké to sklamanie, keď polovica z nich nie je otvorená a v druhej polovici nám do telefónu oznámia, že je plno. Skúsili sme aj hotel, cena bola nepochybne nižšia, ako by bola v lete, ale radšej sme si to nechali ako skutočne poslednú možnosť. Šli sme teda opäť tou istou cestou naspäť, keď sme uvideli, že v kempe, kde sme predtým skúšali volať na tradične vyvesené číslo na recepcii, sa zrazu svieti. Skúšame teda šťastie, zaklopal som na okne a vybehol milý chlapík, ktorý hneď predpokladal, že sme to my, čo mu predtým volali, ale nestihol zdvihnúť, škoda len, že si nás pomýlil so Slovinskom. On mal však chatky ešte nepripravené na ubytovanie, ale odporučil nám kemp, kde by už mali mať otvorenú sezónu. Ten sme už síce skúšali, ale nenašli ho, avšak po jeho odporúčaní ideme na to znova. V ľudoprázdnom kraji sme natrafili na chodcov a tí nás aspoň správne navigovali (stále rovno až na koniec dediny). Opäť len číslo na dverách, ale vo vedľajšej budove sa začala pri dverách zbiehať mládež a pozorovať, kto došiel, až sa jedna dievčina vybrala k nám – ako sme sa dozvedeli od neskôr príchodzej majiteľky, jedno z jej detí tam malo oslavu narodenín, šialená nórska bezalkoholová mládežnícka párty. Naša chatka bola pre 6 ľudí, ešte v nej bolo seriózne chladno, ale pocit víťazstva na nezaplatenie, konečne sa môžeme uvoľniť a pokojne sa vyspať.
