Napriek meskaniu lietadla sme nakoniec pristali na CDG iba asi o 15 minut neskor. Tam sme sa stretli s Davidom, ktory letel z Bristolu a jeho let takisto meskal. Kym sme zohnali listky na verejnu dopravu, celkom sme sa zapotili. Najprv sme prisli k zlemu automatu, potom sme stali v dlhom rade, pricom pri automatoch na opacnej strane nestal nik (prisiel akysi dobracisko a oznamil mase ludi, ze tam su automaty, kde nikto necaka) a nakoniec nas so zakupenymi listkami turniket aj tak nechcel pustit. Pri turnikete vsak pohotovo stala pristahovalkyna a dobrou anglictinou nam po chvilke predala listky. Chvilu som sa obaval, ci vekslacka predava spravne listky a ci nie za dvojnasobnu cenu, ale ukazalo sa, obavy boli zbytocne. Ktovie, co z toho realne mala, ale zrejme tam zmatkuje mnoho ludi.

Za asi hodinu a pol sme uz boli v mieste ubytovania. Ked mi cez airbnb odpisovat vedeli na moje anglicke otazky vylucne francuzsky, myslel som si, ze je to ich tradicny truc, domaca vsak vedela anglicky akurat povedat, ze anglicky nevie. Posunkami, usmevmi a cez google translate sme sa uspesne dohodli a pobrali najst nejaku restauraciu. Z prvej nas poslali prec, ze kuchyna sa zatvara, v druhej sme ostali. Tam anglicky nevedeli vobec nic, o to to vsak bolo veselsie a nieco sa nam podarilo objednat, dokonca aj s poharom vina.

Na druhy den nas cakal Disneyland, naranajkovali sme sa v typickej kaviarni a metrom a vlakom, kde nas skontrolovali dokonca aj revizori, sme vycestovali za cielom. Stanica bola hned pri zabavnom parku, takze za par minut sme boli vnutri. Kedze Sasa s Davidom sa zdrzali uz pri prvych sochach postaviciek, dal som jeden rozhovor pre statisticke ucely a dozvedel sa, ze Slovensko je daleko a vela ludi k nim od nas nechodi. Po celom dni, hromade pokojnych, ale aj adrenalinovych atrakciach, ktore aj Sasa zvladla s hrdostou, sme zamierili do byvalej Schwarzennegrovej Planet Hollywood na veceru, kde kupodivu bolo este miesto na sedenie.

Dnes nas cakalo este jedno prekvapenie, ked zastavku pred nasou sa cestou domov pokazilo metro a vsetci museli vystupit. Nebolo by to take katastrofalne, keby vonku nezurila burka, vratili sme sa teda radsej do podzemia a pockali na dalsi spoj.