Od dnes cestujeme už štyria, pridali sa k nám Dávid a jeho kamarátka Saša. Keďže máme konflikt mien, budeme ju volať jednoducho Kamarátka.
Vonku nám prší, ale ako sa dozvedáme od Dávida, bude najlepšie si na dážď čo najskôr zvyknúť.
Netrvá dlho a vidíme pvé fjordy, dážď-nedážď, máme chuť zastavovať na každom rohu a fotiť. Zastihne nás opäť fujavica a čoskoro nastupujeme aj na prvý trajekt, ktorých bude ešte počas našej cesty niekoľko.
Najbližšiu plánovanú zastávku máme syrovú farmu Tingvollost. Chvíľu blúdime, musíme sa spýtať miestnych, ale nakoniec nasledujeme značku s logom kohúta a prídeme na miesto. Je to malý obchodík na samote, vnútri môžeme cez sklo pozorovať naživo výrobu syra, po stenách hromada ocenení a nejaký ten syr, múka iné domáce produkty na predaj. Pracovníčka zjavne zaskočená príchodzími turistami ochotne vysvetľuje, ktorý syr je aký, ktorý ma najviac ocenení a ktorý sa najviac kupuje. Malý stolík s lavicou nám naznačí, že je zrejme bežné si syr kúpiť a na mieste ho zjesť alebo aspoň ochutnať. Keď však mliekarka začne odpratávať misu v strede, ktorá je v skutočnosti ďalšia trofej, zháňa taniere a príbor kade tade, dôjde nám, že minimálne v tomto ročnom období to neočakávali. Objednáme si k syru nejaký skoro-chlieb (tenké, ale skutočne tenké placky asi z múky a ešte čohosi) a na záver ešte vyspovedáme mladú slečnu, čo je typické Nórske jedlo. O telacej hlave počula, ale nikdy neskúšala a ani neplánuje, potom spomenula pár jedál, ktoré je možné nájsť v každom sprievodcovi a na záver doplnila pizzu. Takže keď spomenie pizzu domáca gazdiná, ktorá podľa tradície už dostala aj svoju vlastnú kravu so zvoncom, asi na tom niečo bude a Taliani by sa mali mať na pozore. Kontrolka v aute upozorňuje na nízky stav oleja, tak ju poslúchnem, dolejem a vyrážame ďalej. Toto stanovište stálo za to, syr bol výborný a jeden sme si zobrali aj na večeru.
Vonku leje ako z krhly, napriek tomu sme zastavili na parkovisku pri vysutom moste, aký u nás nenájdete. Ten sme poriadne pofotili, nechali si premoknúť šatstvo a zaparkovali až v Kristiansunde. Naše kroky vedú okamžite do turistických informácií, kde sa pýtame, čo sa dá za jednu až dve hodinky v meste stihnúť. Pani bez najmenšieho zaváhania odporučí kyvadlovú dopravu medzi štyrmi ostrovmi, na ktorých mesto leží. Na každom ostrove loďka na pár minút zastaví a ide ďalej. Chytáme sa teda tejto možnosti a mierime do prístavu. Cestou žasneme nad množstvom kaderníkov v meste, na jednej ulici vidieť pokojne 3-4 prevádzky s veľkým nápisom Frisør. To skutočne potrebujú miestni takú starostlivosť o vlasy?
Na loďke zisťujeme, že to je vlastne akási miestna kyvadlová doprava, v prístavoch postojí ledva minútu, ľudia skúsene vhupnú na palubu a ide sa ďalej. Z prístavu nás chytá hlad a chuť na kávu, nechceme sa ale veľmi zdržovať, tak volíme tentokrát Burger King. Tam stretávame za pultom prvého nášho krajana – slovenku od Modry.
Záverom dňa nás čaká ešte jedna perfektná prírodná scenéria – Atlantic road. Fotografie z tejto oblasti sú vďačným motívom na pohľadnice a keď to človek uvidí naživo, je hneď jasné, prečo. Celkovú atmosféru dokonale dotvára práve zapadajúce slnko.
A už len zase cesta. Poznáte ten pocit, keď na Slovensku uvidíte jazdiť Teslu? Ako je to často? V Bratislave tak možno raz za mesiac a aj to bude asi toho istého majiteľa, no v tejto krajine ich za hodinu jazdy uvidíte niekoľko. Vyzerá to na druhú priečku populárnosti hneď po Volve. Samozrejme, Nórsko dáva na elektromobil pekelné daňové úľavy a auto na fosílne palivo rovnakej triedy vyjde vraj takmer dvakrát toľko.
Konečne prichádzame do vopred vyhliadnutého kempu. Zasadený priamo na breh fjordu ponúka idilickú scenériu. Na vrátnici upozrňuje nápis, aby návštevníci nekŕmili čiernu mačku a privíta nás syn majiteľky. Každú vec vybavuje telefonicky až nakoniec nám podá telefón, nech komunikujeme sami. Dostávame chatku s dvoma izbami, vlastnou kúpeľnou s wc za výborných 800 korún, lepšie byť ani nemohlo. Unavení zjeme syr zo syrárne a po sprche líhame do postelí.
