Tak, ani sme sa nenazdali a uz je po. Vsetci traja zivi a zdravi, auto az na jednu malu pavucinu na celnom skle od strku neposkodene, bez technickej poruchy, co by nas nechala vyskusat si ultimate survival v praxy. Za sebou mame 3862 kilometrov, fyzicky vycerpani s akutnym deficitom spanku, ale zato mentalne dokonale oddychnuti.
O tejto krajine koluje mnozstvo predsudkov a pred cestou sme si ich od nasho okolia vypoculi hojne. Sme vsak nesmierne radi, ze teraz mozeme povedat, ze su prehnane a nepravdive a pobyt v Rumunsku zdaleka nie je boj o prezitie. Celkovo sme tam stravili takmer 8 dni, nie tak vela, aby sme krajinu detailne spoznali, ale dost na to, aby sme takyto vylet mohli odporucat dalej alebo dospeli k rozhodnutiu, ze sa tam urcite raz vratime.
Do Rumunska chodi mnozstvo ludi prave kvoli prirode. Kedze najdlhsi tunel v krajine ma okolo 800 metrov, prakticky vsetky cesty vedu cez horske priesmyky a tak aj pokial neturistikujete, mate moznost vychutnat si nadherny pohlad z vrcholkov hor. Velka skoda, ze nam nevyslo casu sa prejst aj pesi po niektorom z narodnych parkov alebo si spravit plnohodnotny vylet v delte Dunaja, tieto veci naozaj stoja za to, nech je krajina, v ktorej ste, akakolvek.
Na margo tulavych psov bolo par viet v predchadzajucich prispevkoch, takze na zhrnutie len tolko, ze tieto psy spolunazivaju s clovekom a aj ked obcas posobia hrozivo, nestretli sme sa s ani jednym agresivnym jedincom ci svorkou, takze strach vonkoncom nie je na mieste.
Kriminalita a cigani? Boli sme turisti s vcelku drahou elektronickou vybavou, autom so zapratanymi zadnymi sedadlami a zahranicnou SPZ a nastastastie sme na ziadne problemy nenatrafili. Treba vsak priznat, ze strach sme mali a boli sme ostrazitejsi, ale to by mal byt clovek vzdy a vsade, pokial je na cestach. Vo vseobecnosti sme sa stretavali s ludmi milymi, ochotnymi a pohostinnymi a anglicky, madarsky alebo rukami-nohami sa clovek dorozumel vzdy. Niektore dediny sice boli osarpane a osumele, mesta ale pripominali skor tie na zapad od nas.
Dopravna situacia je uz trocha o inom. V zasade su dva typy vodicov – extremne pomali a extremne rychli. Ti pomali, za ktorymi sa vleciete tridsiatkou, zrejme setria auto, benzin alebo su sviatocni soferi, ti agresivni nevahaju prekrocit rychlost o niekolko desiatok kilometrov ci obiehat v zakrute. Rovnako zvladnutie situacie v mestach chce istu davku soferskej zrucnosti a hlavne pevne nervy. Po takejto osobnej skusenosti clovek rychlo pochopi, preco patri Rumunsko medzi krajiny s najvacsou nehodovostou v EU. Takisto sa pripravte na poriadne roztlcene cesty. Ale fakt. A pokial sme sa nechali navigovat pomocou google maps, tak sme vlastne ani nechapali, ako take cesty vobec mozu byt na mape… Na druhej strane je tu velke plus, ze po celej krajine je neuveritelne vela ciest v prestavbe.
Pri takomto type dovolenky si clovek kazdopadne odnesie ovela viac zazitkov ako pri vylihovani pri mori. Musime ale uznat, ze sme sa mierne preratali s poctom bodov na mape, ktore sme chceli stihnut navstivit. Na jednej strane sme akosi pozabudli na absenciu dialnic a na strane druhej sme neratali, ze technicky stav niektorych komunikacii nam neumozni ist ani len maximalnou povolenou rychlostou (domacim vsak ano). Na buduce vylety si musime jednoducho spravit presnejsi casovy harmonigram a pravdepodobne neratat s viac ako nejakymi 300 kilometrami denne.
Verime, ze sme aspon niekoho inspirovali ci dodali odvahu navstivit tuto krajinu, my sa uz kazdopadne tesime na buduci rok a uvidime, aka destinacia bude cielom na najblizsom roadtripe. Zeby severna Europa?